Piati poslanci Siete vstupujú do Mostu, ďalší vstupujú do inej koaličnej strany (možno strán), vysvetlí mi niekto, načo sú v tejto krajine vlastne voľby? Možno tomu nerozumiem, ale na Slovensku by sa mali voľby úplne zrušiť, pretože ide o finančne náročnú súťaž krásy s výsledkom, ktorý sa dá bez problémov (a najmä bez ďalších volieb) kedykoľvek zmeniť. Ja osobne som si donedávna myslela, že si vo voľbách vyberám program, ktorý sa mi javí ako najvhodnejší a mám možnosť krúžkovať ľudí, ktorí ho podľa mňa budú najlepšie presadzovať.
Tento týždeň som sa dozvedela, že to nie je celkom pravda a že strana, ktorú som volila, fakticky neexistuje, hoci poslanci, ktorí sa do parlamentu dostali, aby presadzovali jej program, tam sedia, ibaže sú odhodlaní reprezentovať záujmy a program inej strany. Aby bol vtip dokonalý, idú hájiť rovno záujmy menšinovej strany. Vysvetlí mi niekto, prečo môj hlas skončil v maďarskej strane a prečo to žiadnej transparentnej protikorupčnej mimovládke neprekáža? OK, môžete sa smiať, že som volila stranu, ktorá sa rozpadla za pár dní. Sama sa tomu dnes smejem. Ale teraz žarty bokom. Ja som si pod prísľubom rozvoja regiónov nepredstavovala rozvoj maďarských regiónov. Nemala som v úmysle voliť menšinovú stranu.
Zaráža ma, s akým pokojom premiér hovorí o tom, že pár poslancov pôjde tam, pár inam a všetko bude v poriadku. Akoby šlo o nejaké preloženie škatúľ a nie o ignorovanie výsledku hlasovania vo voľbách. Milý pán premiér, poslanci Siete a Mostu – nie je to v poriadku. Ani trochu. Je to ignorovanie výsledkov volieb.
Môžete si povedať, že voliť novovzniknutú stranu bola hlúposť. Ale tu nejde len o Sieť a prestup jej exposlancov do Mosta. Ide o to, že súhlasom s vnútrokoaličným prestupom poslancov a zmenou koaličných dohôd sa vtesnal do demokratických pravidiel nový prvok. Nech už voľby dopadnú akokoľvek, nejako sa dohodneme… Chápem, že aj vznik koalície je výsledkom dohody. Lenže v tejto dohode vystupujú strany, ktoré išli do volieb s určitým programom a chcú jeho časť presadiť do koaličnej zmluvy. Takáto dohoda plne rešpektuje princípy demokracie a verejnosť spravidla vie, o čo v nej ide a najmä vie, aké záujmy jednotlivé strany sledujú. Minulý týždeň sa však zrodila dohoda o? Čítam noviny celkom pravidelne, čítam dokonca názorovo rozmanité periodiká, no stále nerozumiem, o čo v tej dohode Hrnčiarovcov a Bugára vlastne šlo. A podľa toho, čo sa píše v novinách, zrejme nikto nevie, v čom tkvie podstata tejto dohody. Človek z toho potom zákonite musí nadobudnúť dojem, že sa dohodli na niečom, o čom sa politikom „nepatrí“ verejne rozprávať. Práve preto by mali rozprávať a písať novinári, lenže väčšina z nich nie je schopná prehovoriť, pretože by museli prekročiť svoj tieň. Tak ako mnoho obyčajných ľudí, bolo aj veľa novinárov Procházkovýmprojektom spočiatku očarených. Nádej sa však zmenila v lepšom prípade na rozčarovanie, v horšom na zdesenie. Fakt, že sa v Procházkovi tak strašne zmýlili, im teraz bráni povedať nahlas, že táto koaličná obmena je nedemokratická. Boja sa totiž, že by vyzerali ako obhajcovia zdiskreditovaného Procházku. Škoda. Sme totiž svedkami zavedenia jedného z najnebezpečnejších precedensov v našich krátkych dejinách demokracie.